Matematika bola na strednej škole moja nočná mora. Stávalo sa, že som mala na vysvedčení samé jednotky a jednu trojku – samozrejme z matiky. Dokonca som sa neraz na hodine matematiky aj rozplakala – od ľútosti, že som taká dutá. Preto dodnes nechápem, prečo som sa prihlásila do súťaže Matematický klokan. Veď to muselo byť utrpenie! Venovať sa matematike dobrovoľne nad rámec vyučovania? Neviem, kde som vtedy nechala rozum, ale zjavne ma moja hlava pred touto traumou chráni, lebo si nedokážem spomenúť ani na jednu úlohu, ktorú som v rámci tejto súťaže riešila. Samotná účasť v súťaži však pre mňa asi bola dôležitá, lebo účastnícke diplomy mám odložené dodnes. Pamätám si, že som ich mala vystavené v detskej izbe až do maturity. Možno mi to pomohlo dodať sebavedomie, lebo nakoniec som z matematiky úspešne zmaturovala.
Po maturite som odišla študovať na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej do Prahy, rok som strávila aj na štipendiu v Budapešti. Zaoberala som sa najmä štúdiom jazykov a literatúry.
Dnes som úspešná vedecká pracovníčka Slovenskej akadémie vied, jazykovedkyňa v Jazykovednom ústave Ľ. Štúra. A hoci by možno niekto matematiku v mojej profesii nečakal, stretávam sa s ňou, najmä teda so štatistikou, pravidelne pri spracovávaní výskumov.
Prajem všetkým klokanistom a klokanistkám, nech im súťaž otvára stále nové obzory a strácajú vďaka nej čoraz viac matematických zábran!
>